Daša Urdová
Prvý seriózny vyučovací deň na výške
Článok určený pre moju rodinu, priateľov a možno nejakých tých zvedavcov, ktorých budú zaujímať subjektívne pocity z prvého školského dňa vysokoškoláčky.
Kto som? Zaujímavá otázka a odpoveď sa často hľadá veľmi ťažko. Mne určite, Neviem, kto som? Alebo len na to neviem prísť? Zoznam autorových rubrík: Uvažovanie(pozor, nie úvahy!), To čo mi nakázali v škole, Moja básničkovská tvorba, Súkromné, Nezaradené
Článok určený pre moju rodinu, priateľov a možno nejakých tých zvedavcov, ktorých budú zaujímať subjektívne pocity z prvého školského dňa vysokoškoláčky.
Dnešný večer bol pre mňa plný emocionálnych zážitkov. Po dlhom čase som sa stretla s kamarátmi, hoci sa mi zdalo, že to nie je až také úžasné, bolo fajn byť spolu s týmito ľuďmi, spolu sa zasmiať, urobiť zopár trošku bláznivých vecí, spolu zistiť, že von je zima...
Obzrela som sa a bol tam. Stál maximálne nehybne. Najprv som sa bála ozvať, no nemala som čo stratiť, tak som ho oslovila. On však vôbec nereagoval. Stál naďalej úplne nehybne a pohľad mal upretý niekam ďaleko. Asi sa snažil dovidieť až niekam za našu galaxiu. Nevedela som, či sa mám ďalej snažiť zaujať ho. Sadla som si na zem a asi na päť minút znova nastalo ticho. Bolo to nepríjemné ticho. Boli sme tam dvaja, neboli sme schopní sa zhovárať. Ja som chcela, avšak bolo mi hlúpe opäť sa ozývať, keďže sa tváril tak, akoby bol pánom sveta a akoby som tam vôbec nebola. Cítila som sa taká maličká. Úplne malilinká...
Chytil ma záchvat. Musím písať. Cez slzy takmer nevidím na klávesnicu, ale tentokrát musím. Tento článok bude asi najsúkromnejší, aký som kedy napísala. Musím to však zo seba dostať von....