reklama

Prvý seriózny vyučovací deň na výške

Článok určený pre moju rodinu, priateľov a možno nejakých tých zvedavcov, ktorých budú zaujímať subjektívne pocity z prvého školského dňa vysokoškoláčky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Úvod pre neznámych... Som na Masarykovej univerzite v Brne. Študujem tu jednoodborovo filozofiu na Filozofickej fakulte (no kto by to čakal?). Na štúdium som sa úprimne tešila, veď k filozofii som mala vždy dosť blízko a na gymnáziu som sa ju veľmi rada učila. Pre mňa to učenie nebolo ťažké, šlo mi to ľahko a bavilo ma to. Po 11 rokoch strávených v školských zariadeniach sa v poslednom ročníku zjavil predmet, ktorý ma fascinoval a ktorý som sa neučila s nechuťou či neutrálnym pocitom, filozofiu som sa skutočne učila s radosťou. Veľmi som sa potešila, keď ma vzali do Brna, lebo si myslím, že táto škola má celkom dobrú úroveň. A tak som si veselo odmaturovala, pretože už som mla výšku istú a prázdninovala a pomaličky som sa začala chystať na úplnú zmenu života. Balenie vecí na "koleje", nejaké tie nákupy s tým spojené, a navyše aj blúdenie po informačnom servri Masarykovej univerzity. Navyberala som si nejaké predmety, zabezpečila si ubytovanie, zaplatila predubytovaciu kauciu a v podstate som bola pripravená na nový začiatok.
Rodičia ma sem odviezli, strávili tu so mnou víkend a odišli. A ostala som sama, bez rodiny, bez dobrých priateľov, bez akejkoľvek známosti v tomto meste. Nejako som sa tu však pomaly zabývala, našla som si nejakých kamarátov, počas prvého týždňa som si povybavovala všetko, čo bolo potrebné (bola som si vyzdvihnúť ISIC, založiť účet, vybaviť "šalinkartu", kúpiť si učebnicu...). Prvý týždeň na našej fakulte bol orientačný, čiže neprebiehalo žiadne vyučovanie, len sme lietali po škole, obzerali nové prostredie a tak...

Dnes o 10:00 však už skutočne začalo to, prečo som tu. Začala som sa učiť. Pondelky mám voľné, čiže som ešte v škole nemala odsedené takmer nič. V noci odchádzala moja spolubývajúca, čiže som sa akosi okolo jednej prebudila, ale zaspala som hneď a spala až do rána. No, pravdupovediac, bola som zvyknutá vstávať tu až okolo te ôsmej, deviatej. Dnes mi budík zvonil už o 7:15, aby som sa stihla osprchovať, najesť, prichystať si veci a o deviatej sa stretnúť s kamarátkou, s ktorou sme si chceli ísť kúpiť lístok na autobus na štvrtok, aby sme šli spolu domov. Všetko bolo ok, až kým nám slečna za okienkom na autobusovej stanici nepovedala, že na daný deň je už "vyprodáno". Toto sme nečakali. Tak sme sa nejako pohli smerom k fakulte s nie príliš dobrým pocitom, že máme voľný piatok a ja navyše aj pondelok a nemôžeme ísť domov.
Električka samozrejme ako naschvál meškala (mali sme ísť radšej pešo) a ja som na svoj prvý seminár z latiny meškala. S hlúpym pocitom a rozbúchaným srdcom som vošla do učebne a zbadala som hŕbu ľudí a vpredu za lavicou sedieť nejakú mladú kočku. Aha, pomyslela som si, ona nás asi bude učiť. Rýchlo som si našla ešte nejakú voľnú stoličku a sadla som si. Odchytiť si nejaké miesto za lavicou som už nemala šancu. Avšak po mojom oneskorenom príchode prišlo ešte asi 5 meškajúcich. Hodinu a pol sme sa učili výslovnosť, učili sme sa časovať a ja som zistila, že jazyk sa nedá učiť, keď je v skupine 30 ľudí (dúfam, že sa aspoň desiati odhlásia, lebo ja tak nemienim urobiť). Seminár v podstate zbehol dosť rýchlo a ja som utekala späť na "kolej" napísať sestre, nech mi kúpi aspoň lístok na autobus z Levoče sem do Brna s tým, že domov sa už len nejako dostanem. Asi po polhodine som bežala na električku, aby som nezmeškala aj ďalšie predmety.
Boli predo mnou ešte 2 prednášky (Úvod do filozofie a Dejiny filozofie-antika). Myslím, že tieto budú asi tie náročnejšie. Cestou na zastávku som ešte absolvovala dosť dlhý rozhovor so známym z Prahy, celkom ma potešilo, že mi zavolal. A už som sa viezla do školy. Na prednášku Úvodu do filozofie som prišla s pekným predstihom, našla som si miesto v aule a čakala som. Táto prednáška bola celkom fajn. Pán profesor Zouhar mi bol sypmatický už keď som ho videla prvý krát a dnes sa to len potvrdilo, rozprával zaujímavo, najprv len nejaké informatívne veci a potom už začal s učivom. Počúvala som, robila som si poznámky a bola som celkom spokojná, lebo som ovládala takmer všetko, o čom hovoril (a to som si myslela, že si od matúr nemôžem nič pamätať). Hodina a pol zbehla pomerne rýchlo. Tento predmet budem mať asi rada. Je jediný, z ktorého budeme mať tento semester skúšku. Kiež by sme preberali celý semester to, čo už viem. No som si vedomá toho, že tie zložitejšie veci ešte určite prídu, na výške predsa nemôžeme preberať to, čo na gymnáziu.
Húfne sme vyšli z budovy, šla som si do Domčeka kúpiť nejakú tú Kofolu, lebo som už bola smädná a potom sme sa ešte chvíľu bavili von, zoznámila som sa so spolužiačkou a pokračovali sme do budovy B, kde sa konala nasledujúca prednáška. Pán doktor Petrželka mi zasa veľmi sympatický nebol a to sa mi aj potvrdilo. Na prednáške sme dlho rozoberali len to, ako má vyzerať zápočtová práca a ostatné formálne veci a na prednášku samotnú ostalo asi len 25 minút, niečo nám rozprával, ale ja som sa nevedela sústrediť, aj keď som veľmi chcela. Skrátka ma výklad nezaujal, a to som doteraz mala rada všetko, čo súviselo s antikou, najmä s antickým Gréckom. Som trošku sklamaná možno sama zo seba, že som sa nedokázala prinútiť počúvať ho a možno z jeho slabého rečníckeho umenia. Toto umelé udržiavanie sa pri bdelom stave ma totálne vyčerpalo a veľmi som sa tešila domov (ehm, teda na "kolej").
Prišla som na izbu, zapla notebook, zohriala som si polievočku a vtom som si spomenula, že som vypla mobil, tak som ho zapla a čo nevidím? Správa. Zvláštne, lebo mne píše málo ľudí správy, tak som ju prečítala a bola som celá bez seba, bola to tá najlepšia vec, čo ma dnes stretla. Cez víkend doma budem. Kamarátka nejako našla chlapíka, ktorý nás odvezie až domov a za rozumnú cenu. Autom domov, to je luxus. Už teraz sa neviem dočkať. Už len vydržať tie dva dni a konečne budem v svojom prostredí, medzi rodinou a priateľmi.
Na záver chcem ešte pozdraviť všetkých doma a odkázať im, že nech sa na mňa tešia. Čaute, vidíme sa v piatok....

Daša Urdová

Daša Urdová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kto som? Zaujímavá otázka a odpoveď sa často hľadá veľmi ťažko. Mne určite, Neviem, kto som? Alebo len na to neviem prísť? Zoznam autorových rubrík:  Uvažovanie(pozor, nie úvahy!)To čo mi nakázali v školeMoja básničkovská tvorbaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu